Martin Šabo
Paranoidný svet náboženských fanatikov
Tento článok, chce byť krátkou glosou do sveta náboženského fundamentalizmu, ktorý sa nám v poslednej dobe pripomenul prípadom exkomunikácie štyroch klerikov z radov Katolíckej cirkvi.
Svet a ľudia okolo mňa mi nie sú ľahostajní. Som katolícky kňaz, chcem slobodne uvažovať a písať. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, História, Zamyslenia, Podolínec, Cirkev a štát, Spoločnosť, Osobnosti viery
Tento článok, chce byť krátkou glosou do sveta náboženského fundamentalizmu, ktorý sa nám v poslednej dobe pripomenul prípadom exkomunikácie štyroch klerikov z radov Katolíckej cirkvi.
Po vynaložení veľkého úsilia pri príprave sviatočného stola, darčekov, dokončení povinností v práci, keď už bude štedrá večera zjedená a darčeky rozdané, príde moment ticha, kedy môže človek uvažovať prečo sme to všetko urobili?
Dnes som si aj ja pozrel čerstvú shootyho karikatúru, v ktorej sa venuje aktuálnej téme, aké miesto má symbol kríža v našej spoločnosti, vo verejnom priestore, či v ňom má ešte nejaké miesto zaujímať. Nechcem na túto karikatúru reagovať zlostným spôsobom náboženského fanatika, ale ju vnímať ako možnosť diskutovať na túto tému, aj keď zdieľam iný názor na kríž a kontext súčasnej diskusie, ako je zobrazený v tejto karikatúre.
Tento príspevok nechce byť nejakou komplexnou štúdiou, ale vychádza z mojej dnešnej nedeľnej kázne, takže je určený predovšetkým veriacim, ale samozrejme nielen im. Potrebné je prečítať si texty z Písma: Gn 2, 18-24, Hebr 2, 9-11, Mk 10, 2-16.
Kto z nás nebol v ťažkej situácii, keď sa musel rozhodnúť, či pred tým ťažkým čo ho čaká nezuteká, alebo sa rozhodne ísť ďalej, čo však znamenalo krok do tmy, alebo priamo krok do súženia, ktoré bolo potrebné podstúpiť, aby si človek zachoval dôstojnosť vo vlastných očiach.
Dôležitosť dialógu v medziľudských vzťahoch je všeobecne známa. Či už ide o vzťahy osobné, ale aj pracovné. Dnes by som chcel zdôrazniť, že dialóg je dôležitý aj v náboženstve, čo sa žiaľ neberie ako samozrejmosť. Potrebu dialógu budem ilustrovať, na krátkom úryvku z evanjelia.
„Hlas volajúceho na púšti“, hlas Jána Krstiteľa, určite nebol príjemným počúvaním, pre tých ktorých kritizoval. Keď hovoril o „haďom plemene“, „stromoch, ktoré neprinášajú ovocie“, „plevách“ (Mt 3, 1 – 12), to všetko boli veľmi presné narážky, ktoré mali svojich adresátov, ktorí im aj veľmi dobre rozumeli. Napriek tomu, že si týmto spôsobom Ján Krstiteľ, urobil mocných nepriateľov, sa nebál.
Aj v občianskom kalendári je dnešný deň pomenovaný „Všetkých svätých“. Kto sú však tí svätí, ktorých dnes oslavujeme, za koho ich pokladáme?
Je to netradičné konštatovanie, ktoré tým, čo si predstavujú Boha výlučne ako sudcu, ako toho, ktorý nás chce iba trestať za naše hriechy a čaká kedy nás bude môcť odsúdiť, akosi nepasuje. Prečo, ale s týmto konštatovaním, prichádzam v dnešný deň? Robím tak preto, že naše spoločenstvo rehoľníkov, v ktorom žijem, si v dnešný deň pripomína významný sviatok. Je to sviatok Krista Vykupiteľa, od ktorého si my redemptoristi, ako sa ľudovo nazývame, odvodzujeme zmysel našej existencie, nášho poslania vo svete, toho čo robíme pre druhých. Ako to teda je s tým zaľúbeným Bohom?
Dnes si v Katolíckej cirkvi pripomíname obrátenie velikána kresťanstva sv. Pavla z Tarzu. Tohto apoštola si dnes vážia všetci kresťania, je tým ktorý nás spája aj v ekumenickom dialógu. Jeho hymnus na lásku je jedným z najkrajších hymnov na tento vznešený cit. Tento hymnus obdivujú aj mnohí tí, ktorí sa nedeklarujú ako veriaci kresťania.
V Betleheme sa Ježiš zjavil chudobným pastierom, pri krste v Jordáne židom, skrze mudrcov od východu pohanom a na svadbe v Káne Galilejskej sa zjavil svojim učeníkom.