Hlas volajúceho na púšti

Autor: Martin Šabo | 8.12.2007 o 22:23 | Karma článku: 6,56 | Prečítané:  2129x

„Hlas volajúceho na púšti“, hlas Jána Krstiteľa, určite nebol príjemným počúvaním, pre tých ktorých kritizoval. Keď hovoril o „haďom plemene“, „stromoch, ktoré neprinášajú ovocie“, „plevách“ (Mt 3, 1 – 12), to všetko boli veľmi presné narážky, ktoré mali svojich adresátov, ktorí im aj veľmi dobre rozumeli. Napriek tomu, že si týmto spôsobom Ján Krstiteľ, urobil mocných nepriateľov, sa nebál.

 osobný archív

Nebál sa preto, lebo vedel, že jeho priateľom je ten Najvýznamnejší, ktorý je nad všetkými ostatnými, že ním je Boh a ten, ktorého poslal, Ježiš Kristus. Ján bol neúnavným hlásateľom pravdy a pokánia, ktoré malo pripraviť srdcia pre prijatie veľkého daru od Boha, Božieho Syna - Ježiša Krista. A tento význam pokánia sa rokmi určite nevytratil, práve naopak. Pokánie, ľútosť a prehodnotenie životných postojov, nás aj v súčasnosti pripravuje na prijatie Božej zvesti. Advent je časom, kedy si máme pripraviť srdcia, pre prijatie dobrej zvesti.

Ján Krstiteľ hovoril: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Boží oheň, ktorý prináša Kristus, nie je takým ohňom, ktorého by sme sa mali báť, ale naopak ohňom, o ktorý by sme mali prosiť. Je to očisťujúci oheň Božej lásky, ktorá ak jej to dovolíme, spáli každú neprávosť, ktorá nás spútava a vzďaľuje od pravého šťastia. Tento oheň nás má silu naplniť teplom pravej lásky. Táto Láska si je vedomá bolesti, trápení, nešťastia, zdanlivej absurdity, ktorá nás môže v živote stretávať. Napriek tomu a možno práve preto dáva všetkému pravý zmysel a obyčajnú silu žiť. Žiť vo svete, ktorý je zdanlivo púšťou bez Boha, aby sme boli v tomto svete hlasom jeho lásky. Pokiaľ ako kresťania budeme ohlasovať Božiu lásku, stále môžu na púšti vyrásť oázy života. Vo svete, ktorý odmieta život, ktorý je pretkaný beznádejnosťou, ktorú utápa v konzumizme, stále pôsobí oheň Božej lásky. Lásky, ktorá je láskavá, ktorá však neustále stavia pred človeka, svoje náročné ideály. V konečnom dôsledku však nemôžeme hovoriť o ideáloch, ale o základných kameňoch, ktoré sú potrebné pre život. Buď má väčšiu silu skutočná láska, alebo smrť.

O Božej láske treba hovoriť! Ján Krstiteľ si vo svojej dobe nepovedal, že jeden hlas aj tak nezaváži, že je škoda niečo hovoriť. Opak bol pravdou, keď je tento hlas požehnaný Bohom, tak vždy zaváži. Aj náš hlas je v dnešnom svete potrebný, rovnako ako bol potrebný Jánov vtedy, a nemusíme sa báť, že nezaváži. Keď ho bude viesť náš Pán, Ježiš Kristus, určite zaváži.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico je späť, ako prvého vytrestá Kisku

Keď treba zmasakrovať ústavu, vždy sa nájde koalícia ochotných.


Už ste čítali?