Štát a cirkev v ČR – kritizované miliardy II.

Autor: Martin Šabo | 2.6.2008 o 7:12 | Karma článku: 4,15 | Prečítané:  1438x

Prejdime teda ku konkrétnemu riešeniu navrhovanému zákonom, o náprave niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v dobe neslobody a o náprave vzťahu medzi štátom a cirkvami v Českej republike.

 osobný archív

 Návrh zákona výslovne zachováva všetky nepriame formy financovania zo strany štátu: „Doterajšie nepriame financovanie cirkví a náboženských spoločností, pozostávajúce vo financovaní škôl, zdravotných a sociálnych služieb, pomoci pri správe historických a kultúrnych pamiatok a v daňových úľavách zostane zachované, lebo systémovo nesúvisí s financovaním podľa zák. č. 218/1949 Sb. V tomto smere ide o zachovanie financovania, ktoré nespočíva v právnej povahe adresáta, ale je založené na vecnom hľadisku toho, čo štát financuje alebo na čo prispieva. Školy, zdravotné a sociálne zariadenia, historické a kultúrne pamiatky sú tak napr. financované z dôvodov ich celospoločenského prínosu a záujmu štátu (spoločnosti) na ich zachovaní, a nie z dôvodu, že sú vlastnené určitým subjektom.“[1]


 Hlavnými tézami zákona je navrátenie pozemkov rádom a kongregáciám a renta 83 miliárd Kč, ktorá by bola cirkvám a náboženským spoločnostiam vyplácaná postupne počas 60. rokov. K 83 miliardám prišli experti odhadom majetku cirkví zabraného po r. 1948 štátom, čo dosahovalo 135 miliárd Kč, od ktorých odčítali hodnotu majetku, ktorý má byť vrátený rádom a kongregáciám. Vrátane úrokov, ktoré budú 4,8% ročne, by tak štát vyplatil cirkvám počas 60. rokov približne 270 miliárd Kč. Ročná splátka teda vychádza na 4,275 miliardy Kč. Počas 20 rokov je plánované tzv. prechodné obdobie, keďže zákon ruší platnosť zák. č. 218/1949 Sb., budú cirkvi musieť prejsť na iný spôsob financovania. Štát im preto bude prispievať podobne ako dnes (cca 1,3 miliardami Kč ročne na platy duchovných a financovanie ústredí). Čiastka sa však bude každoročne znižovať počas 20. rokov o päť percent. Pre cirkvi je toto zásadná otázka, keďže by neboli schopné nahradiť náhli výpadok príjmov od štátu a renta nemá slúžiť na financovanie bežných potrieb, ale na získanie prostriedkov, z ktorých ziskov budú môcť byť cirkvi v budúcnosti financované. Prechodné obdobie teda bude slúžiť na to, aby cirkvi mohli správne investovať získané prostriedky. Pre cirkvi bola táto otázka až natoľko závažnou, že urobili tzv. inflačný ústupok, na základe ktorého sa nebude celková suma renty valorizovať o každoročnú infláciu, ktorou dochádza k jej znehodnoteniu. Cirkvi tiež dospeli k vzájomnej „džentlmenskej dohode“ podľa ktorej si rozdelia príspevok medzi sebou navzájom. Ide o 17. cirkví a náboženských spoločností, z ktorých napr. najväčšia katolícka cirkev získa 3 550 000 000 Kč ročne, cirkev československá husitská 189 563 661 Kč, českobratrská církev evangelická 139 261 022 Kč ročne.... Zákon zároveň odblokuje 72 000 hektárov poľnohospodárkej pôdy, zablokovanej blokačným paragrafom. Z toho rádom a kongregáciám sa vráti 20 000 hektárov a zvyšných 52 000 hektárov zostane štátu, ktorý s ním bude môcť voľne nakladať. Obce a mestá sa tak dostanú k pozemkom, na ktoré doteraz nemohli žiadať dotácie z EÚ. Tiež ide o 180 000 hektárov lesov, z ktorých 65 000 hektárov sa vráti rádom a kongregáciám a ostatných 115 000 hektárov pripadne štátu.[1]

Zákon, po tom ako ho jednohlasne schválila Česká vláda, ktorá ho označila za výsledok obojstranne prijateľného kompromisu, a predseda vlády Mirek Topolánek za pre štát výhodný[2], v súčasnosti čaká na schválenie parlamentom ČR. Napriek tomu však možno očakávať búrlivú diskusiu, keďže niektorým poslancom napriek všetkému nevyhovuje. Rozhodne by však bol prínosom pre ČR, ktorá je poslednou postkomunistickou krajinou, ktorá dodnes neuskutočnila vyrovnanie štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami.[3]

Najväčšou výzvou pre katolícku cirkev v ČR v prípade, že bude návrh zákona schválený bude, akým spôsobom bude zabezpečené financovanie platov duchovných a bežná réžia ústredí cirkvi. Je zjavné, že napriek značnej čiastke, ktorá bude cirkvi vyplácaná, táto keď bude myslieť na budúcnosť a financie priebežne investovať, pre potreby odluky od štátu, nebude môcť po tom ako skončia štátne dotácie, vykryť svoje potreby a bude potrebné väčšie zapojenie veriacich a sympatizantov cirkví, formou zbierok a darov na činnosť cirkví, ako je tomu v súčasnosti. Tieto aktivity budú vo výlučnej kompetencii cirkví, s čím im štát, podľa tohto návrhu zákona nepomôže a bude záležať aj na tom s akou odozvou sa nový systém stretne u veriacich.

Treba podotknúť, že navrhovaná úprava je značne výhodná pre štát, keďže zrušením blokačného paragrafu, získa veľký pozemkový majetok, ktorý pôvodne patril cirkvám, taktiež bude zrušený zák. č. 218/1949 Sb., ktorý bol trvalým záväzkom štátu voči cirkvám a okrem iného v ňom štát na seba zobral značný záväzok patronátov, čo nový zákon obchádza mlčaním. V neposlednom rade je pre štát výhodná klauzula, že uzatvorením dohody sú všetky nároky každej jednotlivej cirkvi a náboženskej spoločnosti za nevydaný majetok, ktorý stratila počas doby neslobody definitívne vyrovnané.[4] Pre nás bude určite zaujímavé akým spôsobom sa bude vyvíjať vzťah štátu a cirkví v Českej republike, keďže však sa naše právne systémy, v oblasti konfesného práva, v posledných rokoch vyvíjajú značne rozdielnym spôsobom, nie je možné tento systém kopírovať do našich pomerov a po prípadnom prijatí zákona v parlamente Českej republiky, bude mať Česká republika veľmi originálny model úpravy vzťahov medzi štátom a cirkvou v majetkovej oblasti.  

Tento dvojčlánok som napísal ešte vo februári pre časopis Viera a Život, v niektorom z čísel tohto časopisu by mal byť v tomto roku publikovaný. Zákon doteraz nie je schválený. V Českom parlamente o ňom prebiehajú prudké diskusie.



[1] Porov. Vláda projedná majetkové narovnání.  In: Katolický týdeník 3/2008, s. 2.
[2]Porov. Vláda odsouhlasila zákon o majetkovém narovnání. In. Katolický týdeník 5/2008, s. 1.
[3] Vláda projedná majetkové narovnání.  In: Katolický týdeník 3/2008, s. 2.
[4] Věcný záměr zákona o nápravě některých majetkových křivd způsobených církvím a náboženským společnostem v době nesvobody a o narovnání vztahu medzi státem a církvemi a náboženskými společnostmi  odd. C4 –  Náprava některých majetkových křivd formou finančního odškodnění a tiež C6 -  Závěrečná a zrušovací ustanovení.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

autorská strana toma nicholsona

Recept na šťastné manželstvo. To druhé

Ak je skúsenosť matkou múdrosti, prečo nie sú druhé a tretie manželstvá úspešnejšie?

KOŠICE KORZÁR

Branislava Pašku obvinili pre nákup ultrazvukov

Pri spornom tendri mal stáť za machináciami pri verejnom obstarávaní.


Už ste čítali?