Minarety, Vatikán, mešita v Bratislave?

Autor: Martin Šabo | 1.12.2009 o 12:55 | (upravené 1.12.2009 o 13:01) Karma článku: 8,26 | Prečítané:  2512x

Rozhodnutie občanov vo Švajčiarsku v referende o zákaze výstavby minaretov v ich krajine so sebou prináša viacero závažných skutočností, ktoré stoja za zamyslenie. Ide v tomto prípade o narušenie náboženskej slobody? Ktoré faktory najviac prispeli k takémuto rozhodnutiu a akým spôsobom toto rozhodnutie ovplyvní postoj k moslimom v Európe? Pôjdeme cestou konfliktu, alebo cestou vzájomnej tolerancie?

kam kráčame?kam kráčame?osobný archív

To, že nejde o banálne otázky môžeme zistiť pri pohľade na náboženské rozvrstvenie v západných krajinách, kde islam zaujíma druhé miesto hneď po kresťanstve a vo viacerých ako napr. v Británii, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku sa stal významnou menšinou, ktorú nie je možné ignorovať a ktorá pretvára svoje okolie kultúrne aj politicky. Západní politici v minulosti doširoka otvorili dvere svojich krajín pod hlavičkou multikulturalizmu, podľa predpokladu, že jednotlivé náboženské skupiny sa naučia automaticky tolerovať tú druhú, stačí keď budú žiť vedľa seba a tak zistia, že sa nemusia toho druhého báť. Možno tou podstatnou však bola motivácia získania lacnej pracovnej sily pre bohatnúcu spoločnosť, kde sa rodilo stále menej detí. Prvá generácia moslimov naozaj v prevažnej miere splnila tieto očakávania spoločnosti, ich deti však už logicky odmietli byť nejakou druhoradou skupinou. Keďže väčšinová spoločnosť nebola ochotná, ani pripravená akceptovať nových prisťahovalcov ako rovnocennú skupinu, vznikla živná pôda pre frustrácie, sklamania zo sociálneho vylúčenia, ktoré sa vybíjajú v agresivite a vedú aj k náboženskému extrémizmu a to na oboch stranách pomyselnej barikády. Môžeme si pripomenúť nepokoje na Parížskych predmestiach, vraždy extrémistických politikov a umelcov v Holandsku, ale aj stále populárnejšie protiimigrančné strany.

Najnovšou udalosťou, ktorá iba zapadá do tejto série je zákaz stavby minaretov vo Švajčiarsku. To, že ide o veľmi vážne rozhodnutie potvrdzuje volebná účasť na tomto referende. Zúčastnilo sa ho 54 % voličov a za zákaz stavby minaretov sa vyslovilo 57,5% zúčastnených. Zaujímavou je skutočnosť, že z dvesto švajčiarskych mešít majú minaret iba štyri, čo z môjho pohľadu poukazuje na ohľaduplnosť voči švajčiarskej kultúre zo strany moslimov. Výsledok referenda nahráva k zostrovaniu vzájomnej neznášanlivosti, lebo všeobecný zákaz znemožní rešpektovať miestne podmienky a odoberie tak kompetencie tým, ktorí môžu rozhodovať a viesť dialóg na regionálnej úrovni. V Holandsku sa už tiež ozvali za zorganizovanie podobného referenda. Švajčiarski biskupi sa vyslovili odmietavo k výsledku referenda, lebo podľa nich to vyostrí problémy súžitia rôznych kultúr. Toto ich stanovisko podporil aj Antonio Maria Sveglio, predseda Pápežskej rady pre migrantov a cestujúcich. Švajčiarsky biskupi však pridali ešte jeden dôležitý argument, na ktorý sa pozabudlo. Vyslovili sa proti stanovisku presadzovateľov zákazu, že náboženstvo je súkromná vec a preto je potrebný zákaz jeho verejného prezentovania, v tomto prípade minaretov. Presne tento istý argument použil Európsky súd pre ľudské práva pre zákaz krížov v Talianskych štátnych školách. K náboženskej slobode, ale patrí aj možnosť jej verejného prejavenia.

Katolícka cirkev na tomto prípade potvrdila, že princíp náboženskej slobody, ktorý sa rozhodla presadzovať na Druhom Vatikánskom koncile nie je len prázdnou deklaráciou. Vatikán potvrdil, že východisko zo súčasnej situácie v medzináboženských vzťahoch nechce hľadať vo vybičovaní vášní a agresivity ani na moslimskej, ani na kresťanskej strane. Tak ako pápež neváhal upozorniť na neprijateľnosť koketovania islamu s militantným fanatizmom vo svojom prejave v Regensburgu, tak odmieta aj agresivitu voči moslimom, či už pochádza zo sekulárnej spoločnosti, alebo aj z kresťanského tábora, keďže je v priamom protiklade s posolstvom Ježiša Krista. Tento postoj Katolíckej cirkvi ukazuje, že tolerancia môže byť postavená na náboženskom princípe vzájomnej úcty voči tomu druhému, ale aj sebavedomého a dôsledného presadzovania svojho presvedčenia aj vtedy, kedy to nemusí byť výhodné, prijímané a ide proti väčšinovému názoru. Môže to byť aj príkladom pre politikov, ktorí zo strachu ustupujú prejavom náboženského extrémizmu zo strany niektorých moslimských skupín, čoho dôsledkom potom môžu byť takéto referendá, ako bezmocný výkrik do tmy, ktorý v konečnom dôsledku nielen, že nič nerieši, ale ešte zhoršuje situáciu.  Postoj Katolíckej cirkvi tiež poukazuje na to, že základom katolíckej náuky nie je agresia voči cudziemu, nepoznanému, inak zmýšľajúcemu, ale Kristovo miluj Boha a blížneho ako seba samého. Preto tí, ktorí by v mene kresťanstva chceli v súčasnosti agresívne dvíhať kríže na svätú vojnu sú v priamom rozpore s jeho princípmi a posolstvom.

Nedá mi v tejto súvislosti položiť otázku, ako je to s našim postojom voči moslimom, či nenastal čas, aby sa nemuseli modliť po rôznych garážach, ale postaviť si svoje modlitebné miesto aj u nás na Slovensku. Určite aj od ich rozumného postoja záleží, či by trvali aj na minarete, alebo ako prejav ich tolerancie voči našej kultúre by si zvolili inú formu, ktorá by zbytočne nerozvirovala vášne. Veď ako ukazujú skúsenosti zo západných krajín vzájomná tolerancia sa nedosiahne šibnutím čarovného prútika, ale trpezlivým poznávaním toho druhého, na základe vzájomného rešpektu a úcty k druhému človeku a jeho kultúre.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sabotáž vyšetrovania korupcie u Kaliňáka už nevyšetrujú

Prokurátor Vasiľ Špirko podáva sťažnosť.

DOMOV

Slovenskí novinári: Odmietame Ficove útoky

Už jedna vražda je príliš.


Už ste čítali?