Kríž - Ad Shooty

Autor: Martin Šabo | 12.12.2009 o 19:20 | (upravené 12.12.2009 o 23:26) Karma článku: 8,63 | Prečítané:  2111x

Dnes som si aj ja pozrel čerstvú shootyho karikatúru, v ktorej sa venuje aktuálnej téme, aké miesto má symbol kríža v našej spoločnosti, vo verejnom priestore, či v ňom má ešte nejaké miesto zaujímať. Nechcem na túto karikatúru reagovať zlostným spôsobom náboženského fanatika, ale ju vnímať ako možnosť diskutovať na túto tému, aj keď zdieľam iný názor na kríž a kontext súčasnej diskusie, ako je zobrazený v tejto karikatúre.

 osobný archív

Shooty spojil dva rôzne symboly zlaté teľa, symbol cudzích bohov, ktorému sa klaňali Izraeliti pri východe z Egypta, keď sa im už cesta zdala príliš náročná a namáhavá a pošliapali tak zmluvu s Hospodinom zo Sinaja. Toto zlaté teľa spojil s krížom, ktorý je pre kresťanov symbolom utrpenia, vnútornej sily, obety a lásky Ježiša z Nazareta, ktorého uctievajú ako Božieho Syna. Chápem, že chcel reagovať na tých, ktorí sa zaštítiac krížom agresívne vymedzujú voči svojim oponentom, čím vlastne idú proti pravému posolstvu, ktoré kríž predstavuje. Myslím si však, že takéto porovnanie je napriek tomu povrchné.

Niektorí v diskusiách k téme kríža a jeho miesta vo verejnom priestore poukazujú na to, že kríž je skorej symbolom násilia, utrpenia, ktoré už teraz nechceme vidieť. Kríž však v prvom rade nepoukazuje na násilie spáchané na Ježišovi, ale na nádej, ktorá z neho vyplýva pre človeka. Ježiš nespravodlivo odsúdený je človekom, ktorý neuhne utrpeniu, ani krížu, lebo inak by pošliapal všetko, čo nesie vo svojom živote. Kríž sa vďaka kresťanstvu stal univerzálnym symbolom v našej civilizácii, že sa oplatí bojovať za slobodu, že ani obeta, utrpenie, a hrozba smrti nemôžu človeka odradiť od toho, aby bol skutočným človekom, ktorý neohne chrbát nespravodlivosti, násiliu, neláske, klamstvu, zlobe, nehodným vodcom... Na tomto pevnom základe stojí demokracia, hodnoty našej spoločnosti, angažovania sa človeka. Skutočnosti, že každý človek má svoju hodnotu, jedinečnú cestu, že nie je iba bezmocnou figúrkou v mase, ktorá nič neznamená, ktorá je odkázaná na slepé nasledovanie názoru iných, ideológií sľubujúcich, ale neprinášajúcich šťastie. Nádej vyplývajúca z prázdneho hrobu, ktorá celé storočia drží veriacich, že tento život nekončí v čiernej diere, ale že má vyšší zmysel, že sa tu oplatí zanechať niečo dobré a pekné ďalším generáciám, odovzdať život, vážiť si blížneho človeka, nepokladať ho za konkurenta, ktorého je potrebné spacifikovať, aby ma neobral o to moje šťastie a slobodu, ktorú som si vydobyl len pre seba, na úkor iného.

Aj keď rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ešte nemusí znamenať definitívne zvesenie kríža vo verejných budovách otvorilo cestu týmto smerom. Chápem, že tí, ktorí už symbolu kríža nerozumejú a vnímajú ho iba ako kus dreva, náboženského symbolu, ktorý ťahá pomyselné ovečky do košiara kresťanským cirkvám, nechápu prečo sa okolo tohto rozsudku, ktorý možno ešte ani definitívne neznamená jeho zvesenie, rozprúdila taká rozvášnená debata. V kontexte toho, že sa často kĺžeme iba po povrchu, že mnohé vymoženosti demokracie a našej civilizácie berieme ako samozrejmé, že už nerozumieme základom, na ktorých boli postavené je aj dobré, že toto rozhodnutie ESĽP umožnilo rozprúdenie debaty o podstate toho, čo vlastne kríž znamená. A umožňuje to aj aktuálna shootyho karikatúra. Preto si myslím, že sa nestačí iba pohoršovať ako je možné, že takéto rozhodnutie vzniklo, ako si niekto dovolí karikovať kríž, ale je potrebné otvoriť debatu o tom, čo kríž symbolizuje a znamená. Odloženie kríža, ktorý je symbolom, na ktorom sú postavené mnohé hodnoty našej civilizácie je vlastne priznaním si, že týmto hodnotám už nerozumieme, je upozornením, že bliká varovné svetlo predznamenávajúce jej eróziu. Keď však o nich budeme poctivo diskutovať, keď ich opäť pochopíme a uvedomíme si, že neprotirečia slobode, ľudskosti, láske, spravodlivosti, pravde o sebe, o svete, ale práve naopak ich chránia, môže to byť nová príležitosť k hlbšej reflexii a to nielen v občianskom svete, ale aj v tom našom duchovnom.

Aj my veriaci sa potrebujeme vracať a znovu reflektovať, či sme sa aj my sami neodklonili od posolstva kríža, či o ňom dokážeme zrozumiteľne hovoriť, alebo si už myslíme, že stačí kríž opäť vnímať ako symbol na našich ideologických zbraniach, ktorými chceme poraziť našich imaginárnych nepriateľov, ale pritom porážame len seba v uzavretí sa do nepriedušnej ulity elitárstva, vlastníkov pravdy, mravnosti a odsudzovania druhých. Možno práve preto sa môže zdať takto vyprázdený kríž podobný zlatému teľaťu. Skúsme však v meditácii kríža objaviť to skutočné zlato, ktoré prináša. Zlato ľudskosti, ktoré neuhlo utrpeniu a zlobe, aby oslobodilo potenciál slobody, lásky a sily, ktorá dáva človeku viac ako len umelé úsmevy povrchnosti. Práve v tých otázkach ktoré kríž provokuje a vyvoláva, môže aj v nábožensky ľahostajnom človeku, bez toho že by ho nútil sa niekde zaraďovať, vyvolať tie najlepšie podnety k hlbšiemu vnímaniu potreby pomoci druhým, zápasu za spravodlivosť, slobodu, lásku, a ďalších hodnôt, ktoré tak veľmi potrebujeme pre dobrý život v našej spoločnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

autorská strana toma nicholsona

Recept na šťastné manželstvo. To druhé

Ak je skúsenosť matkou múdrosti, prečo nie sú druhé a tretie manželstvá úspešnejšie?

KOŠICE KORZÁR

Branislava Pašku obvinili pre nákup ultrazvukov

Pri spornom tendri mal stáť za machináciami pri verejnom obstarávaní.


Už ste čítali?