Paranoidný svet náboženských fanatikov

Autor: Martin Šabo | 20.1.2010 o 10:09 | Karma článku: 12,38 | Prečítané:  3844x

Tento článok, chce byť krátkou glosou do sveta náboženského fundamentalizmu, ktorý sa nám v poslednej dobe pripomenul prípadom exkomunikácie štyroch klerikov z radov Katolíckej cirkvi.

socha slobody parížsocha slobody parížosobný archív

Samotná skutočnosť upadnutia štyroch klerikov do exkomunikácie, vďaka predloženiu vlastného formulára viery, už bola dostatočne vysvetlená. Mňa skôr zaujíma to do akého mentálneho sveta sa dostali zmienení klerici, traja kňazi a diakon, keď sa odrazu cítia byť tými najpravovernejšími a dokonca povolaní podľa seba hodnotiť vieru všetkých ostatných. Z môjho pohľadu ide o širší problém súvisiaci s uzatváraním sa do myšlienkového geta voči svetu. Slovenskej náboženskej mentalite je takéto uzatváranie sa blízke vďaka skúsenosti s komunizmom, kedy boli kresťania prenasledovaní a kedy vznikli rôzne tajné hnutia a aj predtým legálne rehole museli svoj život a prácu utajovať a konať v ilegalite, nakoniec ani oficiálne tolerovaná cirkev sa nevyhla mnohým obmedzeniam a prísnemu dohľadu štátnej komunistickej moci. Dlhšie obdobie takéhoto života poznačilo mnohé aj silné nátury, nehovoriac o tých labilnejších. Po nadobudnutí slobody sa mnohí, ktorí dovtedy takýmto spôsobom prežívali svoju vieru, nedokázali mentálne adaptovať na nové podmienky. Stále videli okolo seba nepriateľov, ktorí boli vždy pripravení zničiť ich svet, ich vieru a ich hodnoty. Ľahšie ako zdravo uvažovať potom bolo prijať rôzne jednoduché riešenia. Jedným z nich je náboženský fundamentalizmus, ktorý mentálne zostal vo svete, ktorý chce dotyčných zničiť, prenasledovať, odsunúť. Ak sa vyskytnú aj skutočné dôvody, kedy príde nepodložený útok, toto je potom dôkazom, že toto myslenie je správne a že úhlavný nepriateľ naozaj existuje. Človek tak môže upadnúť do paranoje a nemusí to byť samozrejme len veriaci človek. Veď to poznáme aj na príklade politikov, ktorí si tiež radi vytvárajú imaginárnych nepriateľov, napr. novinárov.

Náboženský fanatizmus si však ospravedlňuje svoje konanie bohom. Jednoduché definovanie viery, odmietanie rozumu, hľadanie imaginárnych nepriateľov v slobodomurároch, židoch, homosexuáloch, sú najčastejšími prejavmi fundamentalistického sveta náboženských fanatikov. Jednoduché zadefinovanie pojmov dáva týmto fanatikom veľkú istotu vo viere, cítia sa byť potom povolaní k tomu, aby posudzovali iných, ich stav, to či budú, alebo nebudú spasení, akým spôsobom sa majú správať a podobne.

Katolícky kňaz prof. Tomáš Halík vo svojej knihe Noc zpovědníka v časti Dej nám malou víru sa na vyznávanie viery v Boha pozerá úplne iným spôsobom. Dovoľte mi zacitovať v slovenčine:

„„Neprišiel si sem, aby si niečo získal, ale aby si mnohé stratil,“ povedal starý skúsený mních adeptovi, ktorý ho vyhľadal v kláštore. Na tieto slová som si spomenul včera, keď som zasa po roku vkročil sem do pustovne. A rovnaké myšlienky sa mi vybavili dnes ráno pri rozjímaní nad evanjeliom, v ktorom učeníci žiadajú Ježiša: „Pane, daj nám viacej viery!“ A Ježiš odpovedá: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko...“ Naraz ma tento citát oslovil úplne inak, než ako sa bežne vykladá. Nehovorí nám týmito slovami Kristus: „Prečo ma žiadate o veľa viery? Vaša viera je možno až príliš veľká. Až potom keď sa zmenší, až bude nepatrná ako horčičné zrnko, vydá svoje plody a prejaví svoju silu.“

Je to naozaj radikálny rozdiel, ako vníma vieru Tomáš Halík a akým spôsobom ju vnímajú mnohí už vyriešení, ukotvení vo svojej nepriestrelnej istote. Aj z tohto dôvodu bol nimi pravdepodobne Tomáš Halík označený za heretika.

Na záver by som chcel vyjadriť svoj názor, že skutočnosti posledných mesiacov v Katolíckej cirkvi na Slovensku, aj keď sú smutné, môžu byť príležitosťou, kedy sa opäť zamyslíme nad spôsobom prežívania našej viery, nad tým, že arogancia, hlúposť, neľudskosť sú rovnako nebezpečné na poli duchovnom, ako aj na svetskom. A možno to bude príležitosťou, že začne byť oveľa dôležitejšie akým spôsobom uvažujeme, že sa prestane odpisovať rozum ako nepotrebný, či dokonca nebezpečný pre našu vieru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico je späť, ako prvého vytrestá Kisku

Keď treba zmasakrovať ústavu, vždy sa nájde koalícia ochotných.


Už ste čítali?