Útok na biskupov pri nástupe komunizmu v ČSR

Autor: Martin Šabo | 30.1.2007 o 16:59 | Karma článku: 6,87 | Prečítané:  1943x

V rámci pripomínania si minulosti, keď Národná rada volí nového šéfa Ústavu Pamäte Národa, pokračujem obdobím nástupu komunizmu v ČSR a jeho útokom na Katolícku cirkev, ktorá nechcela spolupracovať s režimom. Útok proti biskupom sa začal prostredníctvom tzv. Číhošťského zázraku. Ten sa stal údajne 11. 12. 1949, keď sa v kostole počas kázne niekoľkokrát vychýlil kríž podľa svedectva 19 občanov. Farára J. Toufara zatkla 28. 1. 1950 ŠTB. Na následky vyšetrovania 25. 2. 1950 zomrel. Išlo tu predovšetkým o diskreditáciu tajomníka internunciatúry Ottavia de Livu, ktorý deň pred „zázrakom“ navštívil faru. ČSR mala žiadať jeho odvolanie s tým, že novému internunciovi by neudelili víza, svojho veľvyslanca by stiahli z Vatikánu, a tak by neboli formálne prerušené diplomatické styky, takisto sa malo poukázať na odhalenie organizovania protištátnej činnosti celého katolíckeho kléru. Zmena tohto plánu nastala po smrti farára Toufara.

V dňoch od 2. do 15. januára 1951 sa v Bratislave konal súd nad „vlastizradnými biskupmi“ Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom. 15. 1. boli vynesené rozsudky, 74 – ročného biskupa Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov väzenia a 500 000 korún pokuty, 66 – ročného Buzalku a 63 – ročného Gojdiča odsúdili na doživotie.

V januári 1950 prišla o svojho biskupa Banská Bystrica, keď biskup Škrábik zomrel. Na pohrebe sa ešte zúčastnil celý biskupský zbor. Potupnou sa však stala voľba správcu biskupstva, ktorý ho mal zastupovať. ŠTB na toto miesto presadila dekana Dr. Jána Decheta, ktorý bol potom exkomunikovaný. Podobne ŠTB nasadila svojich ľudí do ostatných biskupstiev „slobodnou voľbou zmanipulovaných kapitúl“. Generálnym vikárom apoštolskej administratúry v Trnave sa stal Jozef Minárik, v nitrianskej diecéze Michal Beňo a v košickej Ján Tuleja, v spišskej to bol A. Scheffer, v rožňavskej Z. Bálek, všetko to boli tzv. vlasteneckí kňazi, ktorí spolupracovali s režimom.

Tesne pred začatím zatýkania biskupov sa podarilo vymenovať a vysvätiť niekoľkých biskupov. 14. 8. 1949 to boli Ambróz Lazík a Róbert Pobožný. Pre spišskú diecézu Pius XII. menoval za svätiaceho biskupa 25. 10. 1949 Štefana Barnáša, svätenie prijal 5. 11. 1949. V Čechách bol vymenovaný Kajetán Matoušek 29. 8. 1949 a vysvätený 17. 9. 1949 v Prahe. V olomouckej arcidiecéze vymenovali 12. 10. 1949 za svätiaceho biskupa Františka Tomáška a vysvätenie sa uskutočnilo 13. 10. 1949. Pravdepodobne prvá úplne tajná voľba biskupa bola v litoměřickej diecéze, kde vysvätili 26. 3. 1950 za svätiaceho biskupa Ladislava Hlada. Pre královohradskú diecézu vysvätili 30. 4. 1950 svätiaceho biskupa Karla Otčenáška. Na Slovensku 29. 9. 1950 tajne vysvätili za kňaza Pavla Hnilicu a za biskupa ho vysvätili 2. 1. 1951, ale z dôvodu zatykača ušiel 3. 12. 1951 do Rakúska. P. Hnilica vysvätil na biskupa Jána Korca. J. Korec prijal kňazské svätenie 1. 10. 1950 a biskupskú konsekráciu 24. 8. 1951. Takto sa Katolícka cirkev snažila pomocou tajnej hierarchie prežiť.

Komunisti sa nikdy netajili tým, že ich konečným cieľom je likvidácia kresťanstva a akéhokoľvek iného náboženstva, aj keď z taktických dôvodov to málokedy hovorili verejne a nahlas. V rámci ich ideológie bola táto likvidácia historickou nutnosťou, ktorá nie je závislá od ľudských úmyslov, ale vyplýva z predpokladaných zákonov vývoja ľudskej spoločnosti. Pokiaľ ide o výber metód ako k tomuto cieľu dospieť, treba komunistom priznať veľkú vynaliezavosť a pružnosť pri ich vymýšľaní a presadzovaní. Kult revolúcie poukazuje na to, že prívrženci Marxových myšlienok mali záľubu v násilí. Napriek tomu násilie nebolo výhradnou, ani hlavnou metódou ich postupu. Jeho podiel sa postupne znižoval. Pred uplatnením násilia sa pokúsili Cirkev rozložiť zvnútra, čo sa im nepodarilo. Kľúčovým pojmom pri pochopení komunistického systému je však strach a lož, ktorými udržovali svoju moc a bojovali proti svojim ideovým nepriateľom.

Na záver si dovolím vysloviť poznámku, aký má byť údajný nový socializmus 21. storočia? Možno do starej nádoby nalievať nové víno?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Obžaloba Threemu o vražde nespomína, môže to byť taktika

Obhajcovia budú komunikáciu ďalej spochybňovať.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kočner sa po vražde Kuciaka rehotal

Čo si písali Kočner a Zsuzsová v čase vrážd Kuciaka a Kušnírovej.

Autorská strana Samuela Marca

Šokujúce: TA3 nie je spravodajská televízia (píše Samo Marec)

"Poznáte ich po TA3," povedal by Matúš.


Už ste čítali?