Platy duchovných – neutíchajúca diskusia

Autor: Martin Šabo | 3.5.2007 o 11:01 | Karma článku: 8,11 | Prečítané:  2798x

V uplynulých dňoch sa opäť rozhorela debata o odluke cirkví do štátu a to v dôsledku 7 % zvýšenia príspevkov zo štátneho rozpočtu pre duchovných. Nedávno som odpovedal na niekoľko otázok týkajúcich sa tejto témy, ktoré mi položil bloger Igor Čonka, ktorý je baptistický duchovný. Moje odpovede vyšli v ich časopise a ponúkam ich aj vám.

Najskôr niekoľko údajov týkajúcich sa štátnych príspevkov pre duchovných. Priemerná hodnota hrubých príspevkov je 12 426 Sk (približne 10 000 Sk v čistom) čo je, podľa posledného čísla časopisu Profit, na úrovni pekárov a cukrárov. Plat kaplána je na úrovni pomocného robotníka v lesníctve. Tieto údaje slúžia iba na porovnanie a nechcem nimi znížiť dôležitosť uvedených služieb pre spoločnosť, chcem iba poukázať na fakt, že všetci duchovní majú vysokoškolské vzdelanie, ktoré neobsahuje iba teológiu, ale aj základy filozofie a všeobecný prehľad. Viacerí si vzdelanie neprestajne dopĺňajú. A teraz už spomínané Igorove otázky a moje odpovede. 

Možno by bolo o.k., ak by si napísal niekoľko viet o sebe a o tom, čo ťa
viedlo k záujmu o financovanie cirkví.

Som katolícky kňaz, redemptorista, čo je rehoľa zameraná na ľudové misie vo farnostiach. K záujmu o financovanie cirkví ma viedla predovšetkým verejná diskusia k tejto otázke. Rozhodol som sa, že preskúmam ako je to v skutočnosti s financovaním cirkví, či majú pravdu odporcovia cirkví v tom, že cirkvi a náboženské spoločnosti parazitujú na štátnom rozpočte. Výsledok prekvapil aj mňa osobne, lebo historická skutočnosť je skôr opačná. Z hospodárskeho hľadiska mal štát u nás väčšie finančné výhody z majetku cirkví a náboženských spoločností, ktorý buď prevzal do svojej správy, alebo rovno skonfiškoval.

Prečo je otázka financovania cirkví tak často diskutovaná práve dnes a
dáva sa na ňu taký dôraz?

Z môjho pohľadu je to dôsledok minulosti. Školské osnovy výučby dejepisu boli za komunizmu nastavené tak, aby bola mládež systematicky vychovávaná v negatívnom pohľade na cirkev, k čomu patrilo aj obvinenie z neprimeraného majetku cirkví, predovšetkým Katolíckej, ktorá je u nás väčšinová. Osnovy sa výraznejšie nemenili ani po páde komunizmu, kde by objektívnejšie zdôraznili následky, aké mal komunizmus pre veriacich a cirkvi ako také. Mnohí občania, ktorí nemali možnosť konfrontovať tieto získané predsudky, nie sú schopní a ochotní pochopiť, že cirkvi na Slovensku nie sú bohaté. Majetok, ktorý sa im vrátil má určite vysokú nominálnu a najmä historickú hodnotu, pokiaľ ide o pamiatky. V skutočnosti je však finančným bremenom, hlavne z dôvodu jeho vysokej devastácie počas komunizmu. Z dlhodobého hľadiska však pri dobrom manažmente, môže prinášať zdroje, ktoré poslúžia k väčšej finančnej samostatnosti cirkví a náboženských spoločností. Pamiatkový fond bude však stálou finančnou záťažou, s ktorou si cirkvi nepomôžu samé.

Ako dlho je podľa teba udržateľný súčasný model financovania cirkví?

 

Záleží na spoločenskom konsenze. Z môjho pohľadu je to možné ešte maximálne do 15 rokov. Podstatnejším problémom však je, že cirkev je od týchto financií stále závislá, čo spôsobuje závislosť cirkví od politického procesu v krajine. Toto hodnotím ako veľké riziko ovplyvňovania predstaviteľov cirkví smerom k podpore jednotlivých politikov, ktorí majú v rukách financovanie cirkví.

Mala cirkev šancu v postkomunistickej dobe pripraviť sa na obdobie bez
podpory štátu? Ak áno, v čom zlyhala, keď je neustále odkázaná na štátne
príspevky?

Osobne si myslím, že cirkev nemala šancu osamostatniť sa od podpory zo štátneho rozpočtu. Bolo to jednoznačne dôsledkom komunizmu, ale už aj vývoja predtým. Aj v Československej republike a dokonca už od konca 19. stor. predovšetkým Katolícka cirkev bola závislá od štátnej podpory. Bolo to v dôsledku štátnych zásahov do majetku Katolíckej cirkvi. Išlo o veľa nehnuteľností zrušených kláštorov a o pozemkový majetok. Pozemková reforma na začiatku 20. rokov minulého storočia, značne obmedzila majetok cirkvi. Tento nebol priamo prevedený na štát, ale formou Náboženských matíc, bol spravovaný štátom. Bol určený na podporu duchovenstva. Z jeho výnosov boli financované platy duchovných formou tzv. kongruy. Náboženské fondy boli za komunizmu rozkradnuté a nakoniec rozpustené. Cirkev ako taká teda nezlyhala, ale dlhodobo dopláca na zásahy štátu do jej riadenia. Pozitívne na poslednom období je, že tieto zásahy sa vytratili.

 V čom sú podľa teba hlavné riziká "závislosti" cirkvi od štátnej podpory?

Hlavným rizikom ako spomínam už vyššie je, že cirkvi sú ešte stále závislé od politického procesu na Slovensku, v ekonomickej oblasti. Toto môže dlhodobo spôsobiť, že predstavitelia cirkví budú svoje postoje a výroky hodnotiť aj z tohto hľadiska a tieto potom môžu stratiť potrebnú kritičnosť v spoločenských otázkach, ktoré sa priamo nedotýkajú života cirkví. Cirkev sa tak môže úplne stiahnuť zo spoločenského života.

Aký je podľa teba vyhovujúci model financovania cirkví v našej spoločnosti?

V našej spoločnosti by bol najvyhovujúcejším model akceptujúci historický vývoj a zároveň moderne chápaný vzťah štátu a cirkví. Išlo by o dobre nastavený asignačný model, kde by si každý občan mohol rozhodnúť, ktorej cirkvi odvedie príslušné percento zo svojej dane. Na strane druhej je potrebné ponechať prispievanie štátu na kultúrne dedičstvo, ktoré slúži všetkým občanom štátu a reprezentuje Slovensko v zahraničí. Nový model je potrebné nastaviť tak, aby nepoškodil cirkvi a náboženské spoločnosti oproti súčasnosti.

Stretol si sa s negatívnymi postojmi k tvojej knihe?

Moja kniha: Štát a cirkvi na Slovensku – vývoj financovania cirkví, sa dostala do distribúcie koncom januára tohto roka. Zatiaľ som sa nestretol s negatívnymi reakciami, ktoré by spochybňovali jej odbornosť a celkové poňatie. Niektoré tézy som zverejnil aj na mojom blogu v SME, kde sa rozprúdila živá diskusia, ktorá však bola až na niektoré výnimky korektná.

Ako hodnotíš v tejto otázke pozíciu "malých  historických cirkví"?

Malé cirkvi sú v zložitej situácii. Možno povedať, že boli zasiahnuté podobne ako Katolícka cirkev. Ich majetok im bol vrátený, taktiež v dezolátnom stave. Pri hľadaní budúceho modelu je potrebné spolupracovať navzájom. Malé cirkvi ovplyvní to, akým spôsobom budú prebiehať rokovania s predstaviteľmi Katolíckej cirkvi, keďže táto je väčšinová. Asignačný model pre malé cirkvi nemusí byť najvýhodnejší, keďže nemajú dostatočný počet členov, aby pokryli súčasné výdavky. Súčasný model je pre malé historické cirkvi výhodný, lebo im prideľuje viacej prostriedkov, ako by to bolo v situácii, kedy by bol rozhodujúci počet veriacich. Preto je potrebné aj pri asignačnom modely nastaviť parametre tak, aby cirkvám a náboženským spoločnostiam zagarantoval, že nepôjdu pod súčasné množstvo prostriedkov, ktoré dostávajú ako príspevok zo štátneho rozpočtu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Obžaloba Threemu o vražde nespomína, môže to byť taktika

Obhajcovia budú komunikáciu ďalej spochybňovať.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kočner sa po vražde Kuciaka rehotal

Čo si písali Kočner a Zsuzsová v čase vrážd Kuciaka a Kušnírovej.

Autorská strana Samuela Marca

Šokujúce: TA3 nie je spravodajská televízia (píše Samo Marec)

"Poznáte ich po TA3," povedal by Matúš.


Už ste čítali?